Kultúra a umenie

Opäť sa mi dážď privráva a čosi dávne pripomína. Tratia sa snehy, mizne zima, zo srdca stiekla únava. Však čo tam na dne zostáva ako kal v čistej duši vína? Za kým žiaľ? Už si nespomínam. Ty […]

Za snežným parkom, za vežiakmi spí mesto v bielom páperí: začarované astrálnymi mágmi svetlušky snov si vpúšťa do dverí, blúdia mu pod mozgovou kôrou, zažiaria, zhasnú, vzplanú opäť jasavo – mestu sa vznáša z osvetlených […]

Tie listy, ktoré sa napísať nemali a ktoré po žiali prijali nebesá, trhajú anjeli na drobné kúsočky. Z neba sa chumelí, mení sa na vločky, dozrieva nabielo a mierom zapadá v duši i v záhradách […]

Vesmírna krehká krása ! Hviezdny roj vločiek iskrivých tak mrazí, že až dá sa do dlaní chytiť vlastný dych. Nad snežné pláne belší stúpa do zimných priestranstiev a v úzkych hrdlách jelší uviazala miazga ako […]

Vŕškami nad mestom sa zrelé vinohrady krútia. Škorce sa do nich ženú ľahkým povetrím, náhlia sa, aby tam boli skôr ako ľudia. Orechy cupkajú už na zem, zo záhrad stúpa dym, dni chladnú ako láska […]