Hromnice – Imbolc, Perún a obetovanie Pána

V  našom živote sú tradície, ktoré sa opakujú, odkedy si pamätáme. Pravdepodobne sa budú opakovať aj naďalej, napriek tomu, že sme už dávno zabudli na ich zmysel a  pôvod. Tak sú, napriek našej cyrilo-metodskej kresťanskej kultúre, aj po tisícročiach súčasťou našej kultúry sviatky a  zvyky pripomínajúce našu slovanskú a keltskú pohanskú minulosť.

Stále na Veľkú noc šibeme dievčatá, zapaľujeme jánske ohne, topíme Morenu, oslavujeme našich zosnulých a  2.  februára svätíme v  kostoloch sviece, ktoré majú ochrániť domy pred úderom blesku. Napriek tomu, že nikto vám neskolauduje dom bez bleskozvodu a spotrebiče chráni prepäťová ochrana, tradície a povery sú tak hlboko v nás, že ich sami udržiavame živé.

NIE JE TO PRIMNOHO NA JEDEN DEŇ?

2. február je svojím spôsobom výnimočný deň. Podobne ako na Vianoce či na Veľkú noc stretávajú sa pohanské rituály s kresťanskými i židovskými sviatkami. Meno Hromnice je len pripomienkou jednej z mnohých udalostí viažucich sa k tomuto dátumu. Vzťahuje sa k slovanskému bohu hromu a  blesku Perúnovi. Nevieme však, či jeho sviatok pripadal presne na tento deň, alebo či len bol v rovnakom období.

Perún, staroslovanský boh búrky a úrody. (M. Presniakov, 1998)

Vzhľadom na vzdialené miesta vzniku, rôzne kultúry a rôzne dôvody ide pravdepodobne o zhodu náhod. V írskom kalendári však dodnes pretrváva starý keltský sviatok Imbolc, ktorý s  veľkou pravdepodobnosťou slávili Kelti aj na našom území. Sviatok pripadá presne na 2. február a jeho dôležitou súčasťou je oheň a očistenie.

Ku dňu Hromníc sa okrem pranostík viaže i  niekoľko zvykov. Vo vyšších nadmorských výškach súviseli s pestovaním konope a v nižších polohách s pestovaním ľanu. O čo väčšie rastliny narástli, o toľko viacej bolo nití, a tak sa „zaklínanie“ sústreďovalo na dĺžku – bol to deň kĺzania, sánkovačiek s čo najdlhšou dráhou, a doma dokonca varili gazdiné čo najdlhšie šúľance. Súčasne ľudia verili, že niektoré činnosti prinášajú v  tento deň nešťastie, a  tak sa zakazovalo tancovať, vtipkovať, kliať, ale aj šiť, aby ihla nepritiahla blesk. Sviece požehnané v  tento deň horeli i  pri nohách zomierajúcich.

PREDPOVEDANIE JARI

K  Hromniciam sa pravdepodobne viaže najviac pranostík zo všetkých dní v  kalendári. Na stránke www. pranostik.cz ich je zozbieraných až 98!!! Nie je to náhoda, pretože očakávanie jari bolo u našich predkov jednou z  najdôležitejších prelomových udalostí v priebehu roka. Prichádzal nový život, príroda znovu začínala byť plodná.

Vypaľovanie kríža hromničnou sviečkou
v Karpatoch. (Michał Elwiro Andriolli)

Vedieť, kedy začne jar, kedy bude možné orať a  siať a  aké bude počasie, dovtedy bolo možnosťou, ako sa na to pripraviť a nepremeškať správnu chvíľu. Pranostiky sú však ľudové úslovia, ktoré tým najjednoduchším poetickým a  zapamätateľným spôsobom udržujú v  povedomí ľudu skúsenosti a  pozorovania súvisiace s  počasím. Ich vek je však súčasne ich najväčšou slabinou. Hovoria totiž o  klíme, ktorá vládla na našom území v  dávnej minulosti. Je jasné, že tento deň dostal svoje pomenovanie podľa boha hromu Perúna a viaže sa k obdobiu prvých jarných búrok.

Tie však dnes prichádzajú až oveľa neskôr… V pranostikách k tomuto dňu sa často spomína medveď, ktorý sa v tomto období prebúdzal. Podľa toho, či sa vrátil späť do brloha, bolo jasné, ako je to s približovaním jari.

NA HROMNICE O HODINU VIACEJ

Táto pravdepodobne najznámejšia hromnicová pranostika (skôr úslovie) sa často vyslovuje spolu s inými časovými údajmi – „Na Nový rok o slepačí krok“ a „Na Tri krále o krok ďalej“. Nikto určite neberie túto mieru vážne. Ide len o poetické vyjadrenie, že deň sa síce pomaly, ale predsa len už začína predlžovať. Trocha inak je to s  informáciou „Na Hromnice o  hodinu viacej“. Toto tvrdenie nám totiž dokáže objasniť astronómia. V tabuľke východov a západov Slnka nájdeme, že 2. 2. v Skalici Slnko vychádza o 7.22 a zapadá o 16.48. To znamená, že deň má dĺžku 9 hodín a 26 minút. Uplynul nejaký čas od zimného slnovratu, ktorý bol 21. decembra. Slnko vtedy vyšlo o 7.41 a zapadlo o 15.56, a teda deň mal 8 hodín a 15 minút. Pri pozorovaniach voľným okom, bez dômyselných prístrojov a  výpočtov, iste odpustíme ľudovej múdrosti malú nepresnosť. V tom prípade sme práve našli hľadanú hodinu zo slávnej pranostiky – práve o toľko sa predĺžil deň od najkratšieho dňa práve uplynulej zimy.

KRESŤANSKÝ SVIATOK

Kresťanská tradícia vlastne stojí na židovskej obyčaji. Podľa nej totiž priniesla Panna Mária svojho syna na štyridsiaty deň po jeho narodení (teda 2.  februára) do jeruzalemského chrámu. Po uplynutí doby, kedy bola rituálne nečistá, bolo jej povinnosťou priniesť Bohu zástupnú obeť za svojho syna. Ako pre chudobnú ženu to pravdepodobne nebol baran, ale len dva holuby. Preto sa pôvodný sviatok Očisťovania Panny Márie od roku 1969 nazýva Obetovanie Pána. Prorok Simeon ho pri tejto príležitosti nazval „Svetlom pre osvietenie pohanov“ a  spojenie so symbolom sviece bolo logicky okamžite po ruke. V tento deň sa dodnes zvyknú v  chrámoch posväcovať sviečky. Sviatok sa v  cirkvi slávi od polovice 5. storočia.

Uvedenie do chrámu, freska od Giotta v Cappella degli Scrovegni, Padova (okolo roku 1305)

Už vtedy počas sprievodu od Rímskeho fóra k  Bazilike Santa Maria Maggiore niesli ľudia v rukách sviece ako symbol čistoty. Sprievod sa stal súčasne protiváhou pohanskému zvyku vykonávať každý rok v rovnakom čase podobný sprievod mestom. Nazýval sa Amburbale a  na rozdiel od kresťanského pokánia bolo jeho cieľom zmierenie. Tradične je tento sviatok spájaný s čistotou slávený v  katolíckej cirkvi ako Deň zasväteného života, teda sviatok rehoľníkov a rehoľníc.

Mimochodom – v minulosti práve Hromnice ohraničovali koniec vianočného obdobia a v tento deň sa rušila výzdoba. Trocha iný obsah má tento sviatok v  byzantskom obrade. Tu sa zvykne nazývať Stretnutie Pána a  hlavnou udalosťou je stretnutie malého Ježiša so spravodlivým Simeonom a s prorokyňou Annou. Čo je dôležité pre naše pátranie po Hromniciach – pri liturgii sa aj tu pália sviece.

SÚ AJ INÉ METÓDY

Možno by stálo za pripomenutie, že okrem pranostík a  moderných meteorologických metodík je práve na Hromnice možné predpovedať príchod jari aj podivnejšími metódami. Niektorí si iste spomínate na populárny americký film Na Hromnice o  den více (nebudem sa ani snažiť o  slovenskú verziu názvu). Dej komédie s  Billom Murrayom sa točí okolo predpovede blížiacej sa jari. Autorom predpovede, ktorá sa skutočne odohráva v  pensylvánskom Punxsutawney práve 2.  februára, je však svišť Phil.

Svišť Phil predpovedá na Hromnice v Pensylvánii jar už 130 rokov.

Keďže sa rituál opakuje každoročne už od roku 1887, je jasné, že Philov bolo mnoho. Vždy však ide o to, či zahliadne svoj tieň. Ak nie, jar sa blíži. Zatiaľ za 130 rokov viac ako stokrát predpovedal ešte zimu. V Dunkirku v štáte New York majú konkurenčného svišťa Davea a na Staten Islande zase Chucka. V podstate ale stále hovoríme o rovnakej skúsenosti tu či tam. Hovorí sa, že pokiaľ je na Hromnice jasno, bude zima trvať ešte minimálne šesť týždňov.

No a aby svišť videl svoj tieň, musí svietiť slnko… Snáď je to všetko jasné. Napokon, jedinou istotou je, že jar raz určite príde. Doteraz vždy prišla.

 

Minirozhovor k téme s farárom ev. a. v. cirkvi ThDr. Petrom Švehlom

Sú Hromnice a sviatok Obetovania Pána vnímané ľuďmi ako významné, alebo sú dnes medzi „menšími“ sviatkami?


Máme veľa kresťanských sviatkov. Samozrejme Vianoce, Veľká noc a svätodušné sviatky sú najviac vnímané, asi i preto, že sú spojené s tradíciami a tieto dodržujú aj neveriaci. Obetovanie pána však nie je významom menší sviatok, i keď ľudia ho vnímajú zároveň ako ukončenie vianočného obdobia. Tí, ktorí tento sviatok prežívajú i duchovne, si cestu do kostola nájdu. Je ich však menej ako na Vianoce či Veľkú noc.

Ako vníma cirkev množstvo povier spojených s týmto dňom? Napríklad sviece chrániace proti úderu blesku?

Ľudia v tej dobe nerozumeli prírodným úkazom, preto verili poverám a udržiavali tradície, ktorým verili. Dnes si určite všetci radšej dáme na dom hromozvod. No nie je nič zlé na tradícii. Pokiaľ niekto verí, že ho ochráni i svieca a zapáli si ju, je to každého slobodná vôľa. Nemá to však nič spoločné s vierovyznaním ani kresťanskou vierou, lebo kresťanstvo nie je založené na poverách.

 

V uliciach Skalice sme sa opýtali náhodných okoloidúcich:


1. Spomeniete si na nejakú pranostiku, ktorá sa spája s Hromnicami?
2. S týmto dňom je spojených mnoho povier, dodržiavate niektoré?
3. Veríte všeobecne na nejaké povery?
4. Viete, ktoré sviatky sa tradujú ešte z pohanských čias?


Dôchodkyňa, VŠ:
1. Na Hromnice koniec sanice, to vždy vravieval otec, nemal sneh rád :-).
2. Neviem takto narýchlo, pre mňa končí vianočné obdobie.
3. Mačky odháňam, keď idú cez cestu, alebo aspoň 3x odpľujem :-) a cúvam. Aj sa to plní. Raz sme išli s mamou nakupovať do Hodonína a prebehla nám mačka cez cestu. Prídeme na nádražie a vlak nešiel, tak sme nič nenakúpili.
4. Upaľovanie Moreny, ometanie na Luciu, dušičky (pôvodne je to pohanský sviatok, nosilo sa vraj jedlo na hroby, lebo duše vstávajú a vychádzajú na tento svet).


Dôchodkyňa, VŠ:
1. Čím väčšia zima na Hromnice, tým väčšia úroda.
2. Chodím na Hromnice do kostola dať si sviece pod krk, aby som nebola chorá, no väčšinou aj tak ochoriem.
3. Na niektoré áno, napríklad mačku cez cestu.
4. Veľká noc aj Vianoce sú aj v  čase pohanských sviatkov.


Mamička na materskej, SŠ:
1. Na Hromnice o  hodinu více a  ostatné neviem presne. Určite je pranostika aj s  medveďom, ktorý sa prevaľuje, ale na presnú štylizáciu si nespomínam.
2. Už z názvu Hromnice je cítiť povera, ktorá sa týka hromov a  bleskov. Ľudia sa modlili pri zapálenej sviečke, aby ich domov nezasiahol blesk. Ja v tento deň nedodržiavam žiadne povery.
3. Väčšinou si povery vyložím po svojom. Napríklad, keď vidím prebehnúť čiernu mačku cez cestu, každému sa to spája so zlou správou. Ja v tom, naopak, vidím dobrú správu.
4. Myslím, že sviatok zosnulých pochádza z pohanských čias, aj keď nie v takej forme, ako ju poznáme dnes.


Manažérka, VŠ:
1. Na Hromnice o den více.
2. Nie.
3. Nie.
4. Neviem presne, ale práve Hromnice sú oslava prelomu zimy do druhej polovice a mal by to byť ešte pohanský zvyk.


Manažér, VŠ:
1. Na Hromnice o den více...
2. Nie.
3. Áno.
4. Rovnodennosť, Kračúň.


Úradníčka, SŠ:
1. Na Hromnice o hodinu více.
2. Nedodržiavam, resp. si nie som toho vedomá.
3. Neverím, ale teda prádlo na Nový rok by som nepovesila ani omylom.
4. Šibačka a nejaký ten maškarák?