Začiatky sú vždy krásne. A čo ešte, keď sú začiatky dva či tri? Toto je príbeh ľudového súboru, ľudovej hudby i cimbalovej muziky. Tie vzkriesili po rokoch jej meno, ktoré patrí ku Skalici rovnako neoddeliteľne ako časť chotára, po ktorom nesie svoje meno – Pláňava.
AKO TO VŠETKO ZAČALO
História v podstate troch nezávislých telies je komplikovaná. Ich spojovacou niťou je vlastne len názov, a tak na počiatku našej snahy zrekonštruovať tento príbeh bola jasná len jediná vec – treba sa oprieť o spomienky pamätníkov. Prvotným zdrojom a impulzom sa stal list pána Tomáša Kukliša, ktorý nás zároveň nasmeroval na ďalších „pláňavákov“.
O počiatkoch súboru pán Kukliš píše: Tí skoršie narodení si možno radi zaspomínajú, ako kedysi pôsobili v Skalici dva folklórne súbory. Je to tak. Nám rodákom veľmi dobre známy Skaličan s vynikajúcou ľudovou hudbou, ktorý vznikol v roku 1954, a druhým bol súbor Pláňava. Nevedno, prečo zakladatelia zvolili práve tento názov. Snáď sa inšpirovali miestnym názvom časti chotára Pláňavy tiahnucim sa v blízkosti rieky Moravy. Pán Ján Buzrla, otec dnešného primáša ĽH Pláňava, pridal zaujímavú spomienku jeho mamky, ktorá predávala v hospode. Rozprávala o tom, že kedysi sa nechodilo zabávať do skalického hájika, ale na Pláňavu – chotár za skalickými rybníkmi. V krčme zapriahli kone, naložili sudy s pivom na vozy a odviezli ich na Pláňavu, kde občas hrávala aj dychovka. Pláňava bola predovšetkým miestom zábavy a stretávania sa mladých, keď bolo porobené a bolo dobré počasie.
Boli to práve nechválne známe 50. roky, ktoré podnietili vznik mnohých folklórnych súborov, pokračuje Tomáš Kukliš. Väčšina z nich pôsobí na Slovensku dodnes. Rovnako Skalica poskytla svojimi zvykmi a kultúrnym prostredím základ pre šírenie dobrého mena mesta v podobe folklóru. Presný začiatok vzniku tanečne-speváckeho súboru Pláňava nepoznáme, no vieme, že pri jeho zrode stál Ľudovít Krahulec. My sme sa však v redakcii predsa len dopátrali ďalej.
PLÁŇAVA I – HĽADÁME PAMÄTNÍKOV
Azda najdôležitejšou osobnosťou práve založeného súboru bol Vojtech Prokopius, ktorý už pred 2. svetovou vojnou viedol veľký spevokol a mal bohaté skúsenosti. Hybnou silou Pláňavy však bola organizačne veľmi schopná a obetavá pani Horváthová. Medzi prvých členov patril aj pán Štefan Dermíšek s manželkou Júliou. Práve v ich záhrade, rozkladajúcej sa na mieste dnešného Hotela sv. Ludmila, v roku 1955 súbor vznikol. Tento fakt sa strácal a menil v pamäti súčasníkov tak dlho, že niekedy sa spochybňovala jeho pravdivosť. V tomto roku sa ale s istotou členovia súboru po prvýkrát prezen tovali na Prvej celoštátnej spartakiáde v Prahe.
Priamym svedkom začiatkov a prvej etapy histórie súboru je pán Ján Krídl (ešte i dnes spevák skalického mužského speváckeho zboru Urban). Do už fungujúcej Pláňavy nastúpil ešte pred ukončením učňovskej školy, teda v roku 1956, no už o rok nastúpil na základnú vojenskú službu. Potvrdil naše informácie a spomína, že prvá Pláňava mala spevokol so zhruba štyridsiatimi členmi a tanečný súbor. Pre niekoľko desiatok účinkujúcich nebol v Skalici dostatočne veľký priestor, a tak sa domovskou scénou, kde nacvičovali, stala spomínaná záhrada Dermíškovcov. Svoje rozprávanie doložil množstvom fotografií.
Situáciu zo zákulisia objasňuje pán Anton Dinka: „Keď pán Prokopius začal nacvičovať Skalickú svadbu, tak pribral tanečníkov, a tak nejako Pláňava vznikala a rástla. V úplných počiatkoch dokonca vôbec nemali cimbalku, ale sprevádzala ich skupina Happy Boys, v ktorej hral i môj otec.“
KLENOT PROGRAMU – SKALICKÁ SVADBA
Najznámejšie a vtedy azda najpútavejšie číslo bola práve „Skalická svaďba“, píše Tomáš Kuliš. Tento krásny program zo Skalice sa dostal s Pláňavou v roku 1958 aj do programovej réžie Československej televízie Bratislava, pod odborným vedením známeho slovenského choreografa Ondreja Dema.
O programe informovala aj vtedajšia tlač. Vystúpenie však bolo vysielané v priamom prenose, a tak sa žiadny záznam nezachoval. Prečo pôvodný súbor Pláňava zanikol, presne nevieme. Môžeme sa len domnievať, že dva súbory boli na počet obyvateľov mesta skrátka veľa. Pamätníci by ma isto opravili, lebo dôvodov bolo asi viac. Tým najväčším boli pravdepodobne financie.
Ďalšími fotografiami a spomienkami prispela do skladačky pani Anna Dermíšková, rod. Wolfová, ktorá v Pláňave tancovala. Ešte chvíľu účinkovala v súbore aj po roku 1959, kedy bola Pláňava zlúčená so Skaličanom. V roku 1960 sa však vydala a v súbore skončila. Spomínala, že sa zlúčili so Skaličanom vlastne neprirodzene, keď výbor strany a okresný národný výbor usúdili, že na Skalicu sú dva súbory veľa.
A tak napriek zlúčeniu so Skaličanom myšlienka samostatného súboru v pláňavanoch žila.
PLÁŇAVA II – 1963 – PRVÉ ZNOVUZRODENIE
Ubehlo niekoľko rokov a v roku 1963 sa myšlienka začala uskutočňovať. Ako spomína pán Pavol Macko, ktorý nastúpil do novovzniknutého súboru aj so svojou ženou, „vedúcim súboru bol znovu Vojtech Prokopius, ktorý vytváral choreografiu a bol i dirigentom, a do súboru verbovala pani Marta Horváthová.“ Vráťme sa k listu p. Kukliša a pozrime sa, ako popisuje znovuzrodenie súboru on:
Začiatkom 60. rokov prichádza k obnove súboru. Záštitu nad ním prevzal vtedajší Mestský národný výbor. Počas ďalších rokov pôsobila Pláňava ešte aj pod podnikom Odeva, Grafobal a ZVL. Neskorší predseda MsNV JUDr. Svetozár Chrenka v nej hral na basu. Súbor Pláňava mal tanečnú zložku, spevácku skupinu, sólistov a cimbalovú muziku. Tanečný repertoár bol rozmanitý a tvorili ho prevažne tance zo Záhoria a blízkej Moravy, ale aj tance a piesne z celého Slovenska.
Ako spomínala Jarmila Kopečková, rod. Macháčková, „druhá Pláňava už spevokol nemala, ale mala sólové speváčky, tanečný súbor a cimbalku.
V roku 1968 dostal súbor pozvanie od Slovákov žijúcich vo vtedajšej Juhoslávii a združených v súbore SKOS „Ludovít Štúr“ ILOK.“ Pán Macko pridal: „Odchodu však takmer zabránil vstup vojsk armád Varšavskej zmluvy a zatvorenie hraníc. Po piatich dňoch však boli znovu otvorené a súbor vycestoval.“ A ešte k udalosti pani Kopečková, rod. Macháčková: „Dodnes sa okrem spomienok na vystúpenia traduje úsmevné zistenie, že rodáci na Balkáne rozprávali spisovnejšou slovenčinou ako Skaličania, ktorí tam išli „šíriť kultúru“, a na rozdiel od nich vedeli aj druhú slohu slovenskej hymny bez zakoktania.“ 🙂
Vtedajší súboráci mali precestovanú celú bývalú ČSSR a svoje umenie boli predviesť za hranicami okrem Juhoslávie aj v Maďarsku (Tatabánya, Oroszlan). Zúčastnili sa tiež jedného z najznámejších folklórnych festivalov v Strážnici. Pri ktoromsi z vystúpení zaspieval s Pláňavou aj František Kryštof Veselý, píše pán Kukliš. Z vystúpení v Maďarsku v roku 1971 a po dedinách u krajanov sa u pána Štefana Formánka zachoval neoceniteľný jedinečný dokument – 8 mm film.
Ani znovuzrodená Pláňava bohužiaľ nevydržala dlho. Po smrti pána Prokopiusa sa ukázalo, že bol skutočnou dušou súboru. Koniec súboru charakterizovali priami účastníci ako upadanie postupne do „stratena“ v roku 1975… Kroje odovzdali súboru Skaličan, a tak sa zase aspoň symbolicky stali jeho súčasťou.
2004 – PLÁŇAVA S ČÍSLOM III
Niekoľko rokov po začiatku nového tisícročia sa začalo o Pláňave hovoriť znovu. V septembri roku 2004 na odkaz dvakrát zaniknutého súboru nadviazala ľudová hudba rovnakého mena. Názov vytiahol znovu na svetlo sveta primáš Miroslav Buzrla a všetci ho jednohlasne prijali. Pre kapelníka to bolo záležitosťou srdca, pretože v predchádzajúcej Pláňave pôsobil jeho otec a, ako sa dočítate na web stránke kapely: …aj ďalší členovia rodiny. Bývalí súborani nám s touto myšlienkou dosť vypomohli a zapožičali nám svoje krojové súčiastky, ktoré mali ešte zo súboru. V súčasnosti ĽH pracuje na svojom repertoári, ktorý prezentuje na verejných i súkromných predstaveniach v Skalici a okolí. Od roku 2005 doprevádza Detský folklórny súbor Skaličánek pri jeho vystúpeniach.
Mimochodom, pisateľ listu, ktorý sa stal základom pre naše pátranie a hľadanie súvislostí v histórii Pláňavy, je tiež členom súčasného súboru. Aj na neho spomínajú starí pláňaváci s veľkou vďakou za stretnutie, ktoré pre nich s hudobníkmi zorganizovali. Možno pomohlo k oživeniu spomienok, z ktorých sme i my dnes mohli čerpať.
Prajeme tretej Pláňave dlhý život, a keby aj nie, tak veríme, že zase príde niekto, kto dvihne jej meno nad hlavu a pridá ďalšie piesne a radosť k jej sláve.
Tento článok mohol vzniknúť vďaka spomienkam a ochote ľudí, ktorými sú predovšetkým: Tomáš Kukliš, Ján Krídl, Pavol Macko, Jarmila Kopečková (rod. Macháčková), Ján Buzrla, Jaroslav Ružička, Gabriela Špörkörová, Štefan Formánek, Mária Mikušová (rod. Hertlová), Anna Dermíšková (rod. Wolfová) Stano Bellan
VÝZVA Milovníci Skalice, folklóru, histórie a spomienok, ktorí máte záujem o filmový záznam súboru Pláňava, prípadne dokážete i málom podporiť jeho záchranu, kontaktujte, prosím, pána Formánka: Tel.: 0903 301 618 e-mail: sformane@ehs.sk