Jesenná pesnička

Ilustrácia: Štefan Zajíček

Veterný október prehŕňa borom šticu,
cestou sa chladný deň prilepil na živicu.

V pazúrkoch malinčia uviazli smädné dažde,
zlizujú sladkú krv po ďalšej letovražde

a planá hruška má zrelých sĺz plné riasy –
možno raz pôjdeme ich trpkosť zoberať si.

Potiahne každý sám, keď sa v nás spodjesení,
chodníkom cez vŕšky, s pesničkou o lúčení.

Potiahne každý sám v boroch nájsť múdrosť starú:
láska je chrobáčik zakliaty do jantáru.