Keď je riaditeľka najmladšia

Pravdepodobne všetci žijeme v období svojho života, ktorý ani nemáme s čím vážnejším porovnať. Teda, až na tých najstarších medzi nami. Práve tých, ktorí sú najviac ohrození covidom. Sú vo svojej samote ešte izolovanejší, ale teší nás, že neostávajú sami a že sa o nich zaujímajú aj iní, okrem tých, pre ktorých je to práca. I keď nielen práca … Preto by som hneď na prvom mieste verejne adresovala a vyslovila úprimné poďakovanie a ocenenie všetkým zamestnancom ZPS Skalica a Jesénia Skalica, ktorí v čase pandémie preukázali obrovskú silu, ľudskosť a obetavosť v službe pre seniorov.

SPOLU PROTI SAMOTE

Opatrenia v súvislosti so súčasnou pandémiou zasiahli do života všetkým, predovšetkým obmedzeniami, ktoré priniesli. Veľmi zásadná, nečakaná a bolestivá zmena to bola aj v našej Jeséniia zariadení pre seniorov. Na začiatku nikto z nás netušil, že bude trvať tak dlho a ovplyvní životy nás všetkých. Izolácia, karanténa, sociálny dištanc, odstupy, rúška, to sú slová a veci, ktoré naši seniori neľúbia. Najviac trpia odlúčením od blízkych a obmedzením sociálnych kontaktov. My, zamestnanci, s nimi veľmi cítime. Snažíme sa robiť maximum pre zmiernenie a hľadáme možnosti ako túto životnú medzeru vyplniť. Pre personál je nesmierne ťažká a náročná úloha, popri celodennej starostlivosti vybaviť nákupy a osobné potreby, chrániť, vysvetľovať, utešiť a potešiť, vzbudiť nádej, …Naše zariadenia do doby vypuknutia pandémie žili pomerne pestrým spoločenským životom. Okrem blízkych sme u nás vítali deti, mládež, umelecké súbory, družobné návštevy a podobne. Organizovali sme tanečné a hudobné zábavy, výlety. Prišli však obmedzenia a nariadenia, ktoré musíme v záujme ochrany zdravia dodržiavať.

NOVÉ CESTY K BLÍZKYM

Okrem pracovníkov zariadenia sú pre našich obyvateľov veľkou oporou ich blízki a rodinní príslušníci. Spolu s nimi máme intenzívne telefonické aj elektronické kontakty a spája nás záujem ako najviac nahradiť fyzickú blízkosť. Od začiatku pandémie sme spustili skype, viber, telefonovanie, odovzdávanie odkazov, fotografií, obrázkov. Zvýšila safrekvencia listových poštových zásielok, pohľadníc, donáška novín a časopisov. Urobí radosť čokoľvek darované s láskou a krásnou spomienkou. Musím oceniť a pochváliť, že máme skvelých rodinných príslušníkov, ktorí držia s nami, dôverujú nám, podporujú seniorov. Vediaako ich potešiť, uľaviť v smútku, čo nám situáciu uľahčuje a všetkých povzbudzuje. Spoluprácu s rodinou považujem za nosný pilier sociálnej práce a v našom zariadení má ako pracovná metóda nezastupiteľné miesto. Moji kolegovia pracujú vo vysokom pracovnom nasadení, nezaváhali ani na chvíľu, patrí im za to poďakovanie, úcta a uznanie. V čase prísnych obmedzení a opatrení si mnohí seniori aj príbuzní uvedomujú u nás istotu bezpečia a dostupnej zdravotnej a opatrovateľskej starostlivosti, ľahšie tak znášajú odlúčenie. Napriek zložitej situácii je u nás atmosféra pokojná, chce to však veľa, veľa trpezlivosti.Máme veľkú túžbu vrátiť sa do normálnych koľají a režimu, s vierou a nádejou čakáme na deň, kedy budeme môcť bezpečne otvoriť naše brány a náruč.

JEDINÝ SPOLOČNÝ DOMOV

Pandémia ovplyvnila aj vzťahy medzi klientmi navzájom, tiež vzťahy klientov so zamestnancami. Sme zomknutí, sme v tom spolu a máme k sebe bližšie. Ceníme si náš domov a prostredie, úkony starostlivosti a služby. Cítiť úctu, ľudské gestá spolupatričnosti a povzbudenia, podpory, že to zvládneme. To je spôsob, akým sa snažíme prekonaťstrach, samotu a obavy. Píšeme si navzájom nielen inštrukcie a dôležité oznamy, ale aj milé odkazy, listy, poďakovania a pozdravy, … Vynikajúcu odozvu mali vlastnoručne vyrobené pozdravy detí z MŠ Skalica aj Krabičky lásky z projektu Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok. Na to budeme ešte dlho s láskou spomínať a viem aj o tom, že došlo k výmene adries ako prísľub a začiatok niečoho pekného a nového.

S ČISTOU HLAVOU I DUŠOU

Zachovanie duševnej rovnováhy závisí od zdravotného stavu klientov a ich vnútorného mentálneho nastavenia. Je to u každého veľmi individuálne a tak to má aj byť, veď každý má svoj príbeh… Obľúbené sú ručné práce, čítanie kníh, krížovky, sudoku, antistresové maľovanky, modlitby, prenosy omší a duchovné televízne programy. Samozrejme, nechýba televízia a rozhlas. Každý jeden klient to prežíva po svojom. Hovorí sa, že samota pomáha rásť našej duši, niektorí to prežívajú „viac do seba“, napríklad v ríši kníh, príbehov a svojich spomienok. Naopak, niektorí klienti majú potrebu zdieľať svoje pocity a prežívanie navonok, chcú sa podeliť s ostatnými. Spisujú vtipy, fejtóny, citáty, píšu vzácne denníčky, stromy života a spomienok. Veľa času trávia v našom parku na prechádzkach, niektorí cvičia vo fit parku. A áno, objavili sme aj skryté talenty, záľuby vo fotografovaní, písanie vlastných autorských básničiek.

PhDr. Martina Štepanovská,PhD.,
riaditeľka ZPS Skalica a Jesénia Skalica

---

AKO TO VIDIA SENIORI

Obyvateľka ZPS Angela Turanová, 82 rokov:

Vírus už zasiahol celý svet. Na začiatku korony som začala písať denník a chcem pokračovať aj ďalej, ak mi to zdravie dovolí. Sú to naozaj ťažké časy, aj hrôzy pre nás všetkých. Smutné, že to postihuje aj mladých. U nás v domove dôchodcov dodržujeme všetko, čo nám nariadia. Dvakrát denne nám merajú teplotu a dezinfekciu máme všade kde treba. Testovaní sme boli už viackrát a veru veľmi sme sa tešili, keď nám oznámili: ste negatívni. Vtedy sme si mysleli, že to bude ustupovať, ale na prekvapenie to tak nie je. Tak už len treba vydržať. Veľmi sme sa tešili, keď k nám prišiel testovať aj profesor Krčméry. Tešíme sa, že liek už vynašli. Na prekvapenie sme sa dostali aj skoro zaočkovať, už 2. februára. Teraz budeme čakať na preočkovanie. Ďakujeme všetkým, čo sa o nás veru dobre starajú.

V kontakte s mojimi blízkymi mi pomáha len to, že si častejšie voláme na mobil. Za túto už dosť dlhú dobu vieme, že to nemôže byť inak. Aj v tejto situácii pociťujem veľkú radosť a šťastie, pretože v januári sa mi vydávala na Novom Zélande vnučka a druhej vnučke sa tam narodil chlapček. Som veľmi šťastná aj preto, že mi ich tu umožnia vidieť v mobile alebo na internete. Ďakujem pani Morongovej za ochotu, veľmi ďakujem všetkým.

Obyvateľ ZPS Jozef Lovecký, 76 rokov

Nadhľad, humor, no najmä vlastná tvorba, sú silnými nástrojmi, ktorými dokážu aj seniori bojovať proti tiaži obmedzení a proti smútku, ktorý prináša tento život. Príkladom je aj básnička Vyznanie od pána Loveckého.

Obyvateľ ZPS Peter Janík, 81 rokov

Pandémia objektívom pána Janíka, ktorý našiel záľubu vo fotografovaní a vlastnoručne pripravil pre svojich susedov a zamestnancov milé prekvapenie – túto krásnu koláž.

Obyvateľ Jesénie Jozef Baláž, 92 rokov:

Bývam v ZPS JESÉNIA, ale nie som odlúčený od rodiny, týždenne mám skype hovory s dvomi sestrami a jedným bratom. Hovoríme aj našim dialektom. Každú stredu mám viac skype hovorov. Pomocou terapeutky Ivetky hovorím s obidvomi dcérami, s ich manželmi a aj vnučkami a vnukmi. Je tak spojená celá rodina, staršia dcéra zvoní každý deň o 15 hodine, s mladšou dcérou a manželom hovoríme viackrát za deň, dvaja vnuci a vnučky z Bratislavy ma radi informujú, kde sa pracovne nachádzajú. Takto žijeme ako jedna rodina, vnučka mi pravidelne posiela pohľadnice mojich pravnučiek poštou, staršia dcéra mi predplatila týždenník Plus 7 dní, mladšia denník Pravda, v zariadení máme DOMOVÁČIK a OBZOR. Vnuk mi platí paušál na mobilný telefón, vďaka tomu som v kontakte s celou rodinou aj s mojimi kamarátmi. Na izbe som s kamarátom, s ktorým sa poznám tridsať rokov. Aj keď je táto situácia ťažká, povzbudzuje ma celá rodina aj personál. A čo si želať? ZDRAVIE pre celú rodinu, klientov a zamestnancov. Som všetkým za všetko vďačný.