Niečo o jedle a o duši

V knihe Jerryho Krúpu Cesta k úspechu ma zaujala myšlienka: „Duša je zdravá podľa toho, na čo stále myslíme.“

A to v možnej konfrontácii s tým, čo píše o tele: „Cukor a mäso sú kyselinotvorné jedlá. Ak je telo ́kyslé ́, je menej odolné proti rôznym chorobám. Trpí vírusovými ochoreniami, nadmernou váhou, pomalým myslením, chorobami pokožky, pokračujúc chronickou únavou, zníženým životným optimizmom a inými neduhmi.“

A keď som si prečítala neskôr uvedenú sentenciu o duši, v okamihu sa mi vynorila paralela: ani dušu, ktorá je v podstate výrobcom našej životnej energie, nesmieme vyživovať prevažne „cukrom a mäsom“ – čiže myšlienkami chutnajúcimi lákadlom sladkej záhaľčivosti, pohodlia a zmyselnej rozjarenosti, lebo v konečnom dôsledku sú taktiež kyselinotvorné. Ak im podľahneme, napokon prinášajú pocit nespokojnosti, rozožierajúcej znudenosti životom, vedú k nechuti, k neschopnosti tvorivého pohybu.

Ak máme dušu „kyslú“, rovnako ako telo stráca odolnosť proti rôznym duševným chorobám, taktiež sa stávame pomalí v myslení, zaskočí nás chronická únava, strácame životný optimizmus. Podľahnutie pohodlnosti je nebezpečné.

Telo možno „odkysliť“ zvýšeným používaním zásadotvorných pokrmov – ovocia a zeleniny – a rovnako ako pre hmotný organizmus platí, že nezáleží na tom, ak niektoré ovocie chutí kyslo, rovnaké je to aj pre dušu. Zdravú si ju udržiavame doslova zásadotvornými myšlienkami, morálnymi zásadami, ktoré tiež zavše chutia kyslo, lenže výsledok je liečivý nielen pre dušu, ale cez ňu aj pre telo. Tvoria jednotu, pri ktorej majme na pamäti, že telo máme na to, aby sa jeho prostredníctvom mohol prejavovať, pôsobiť duch – telo je výkonným orgánom.

Zjednodušene by sa dalo povedať, že hovenie hmote je kyselinotvorné, otužovanie sily ducha je zásadotvorné. Zo sladkých či mäsitých jedál sa rýchlejšie nasýtime, ovocia a zeleniny musíme skonzumovať viac.

I v duchovnej oblasti musíme vynaložiť dlhší čas, aby sme mali príjemný pocit nasýtenia – dobrého pocitu z dobre vykonanej práce. A rovnako ako nestačí telo nasýtiť raz, ale treba ho stále prikrmovať, aj na raste a dobrej výkonnosti duše musíme sústavne a cieľavedome pracovať, prikrmovať ju zásadotvornými, konštruktívnymi myšlienkami, ktoré tvoria vnútornú oporu človeka a sveta.