Odkaz devína stále znie III. časť

3. pokračovanie

Ján Hollý
Zdroj: internet

V ďalšej časti štvordielneho cyklu literárnej historičky prof. Evy Fordinálovej pokračuje rozprávanie o tom ako dôležité je pochopenie a videnie súvislosti udalostí a literárnych diel v našich slovenských dejinách.

Práve toto poznanie nám dáva základ pre pochopenie seba samých a ako sa ukazuje, je to pevný bod, o ktorý sa potrebujeme oprieť aj v dnešných časoch. Bez precítenia a pochopenia sily Hollého eposu Svatopluk a z neho vychádzajúceho Chalupkovho Mor ho!, o ktorých hovorila pani profesorka v predchádzajúcich číslach Obzoru, sa len ťažko zorientujeme v dnešných časoch, rozdelení svojimi postojmi do niekoľkých táborov. Ich pochopením hlbšie porozumieme i devínskej udalosti, ktorou v tejto časti pokračujeme.

OŽIVOVANIE VLASTNEJ SLÁVY

Pamätná doska na Devíne pripomína slávnu návštevu

Pamätná vychádzka štúrovcov na Devín 24. apríla 1836 bola súčasťou vlasteneckého nadšenia, ktoré si žiadalo verejný prejav. Už výber Devína, ako sídla, kde v historických časoch Veľkej Moravy zasadal slovenský snem, je spätý s Hollého Svatoplukom. Pre túto príležitosť Štúr zložil dve básne s nápevom našej najtajomnejšej historickej piesne Nitra, milá Nitra. Obe básne harmonicky súznejú s Hollého eposom Svatopluk. Ide o motív slávnych slovenských snemov pod Slavimírovým vedením, ktorý nachádzame v 5. a 9. speve Hollého eposu. Sú to Poměnky z DěvínaDěvín, milý Děvín.

(Úryvok):

Děvín, milý Děvín, hrade osiřalý,
pověz že nám, kedy tvoje hradby stály?
Moje hrady stály v časech Rastislava:
on byl vašich otců, on mých hradeb sláva.

Děvín, milý Děvín, hrade osiřalý,
kdyže tu otcové naši sněmy mali?
Vaši otcové tu sněmy držívali,
když si Slavimíra za ochránce vzali!

ČO NA NÁS POVEDIA VNUCI?

Hurban v Životopise Ľudovíta Štúra píše, že na devínskom zhromaždení zaznievala aj Štúrova báseň Smlůva Slováků, ktorá si taktiež zaslúži pozornosť.

(Výber z deväťstrofovej básne):

Aj, jak Tatra se otřásá ode polnic jeku,
zvuk jich v boje jíti hlásá každému Slováku:
V boj, v boj, Slováci, volných otců potomci,
pášte meče k boku mužně do útoku.
Vzhůru, vzhůru ty zástavy rodu slovenského,
kdokoli jsi Slovák pravý, chop se meče svého.
Třebas i zemřeme, co svobodní zemřeme,
vlasť však ochráníme, z jarma vyprostíme.
Ač padneme, však padneme hodní svého rodu,
vnukům našim nabudneme volnost a svobodu.
Tí budou plakati, nade hroby žehnati
otcům v volné vlasti, vzhůru, bratří, v slasti!

Aj táto Prísaha svedčí o tom, ako presvedčivo a mocne na štúrovcov zapôsobila emocionálna výzva zo Svatopluka: „Což na to utlačení poveďá nám ňekdi potomci?“ Teda, nielen pohľad do minulosti a vyzdvihnutie jej slávy, ale aj zodpovednosť za budúcnosť rodu. V každom čase.

Eva Fordinálová

Štúrovci u Jána Hollého
Zdroj: internet