Vŕškami nad mestom sa zrelé vinohrady krútia.
Škorce sa do nich ženú ľahkým povetrím,
náhlia sa, aby tam boli skôr ako ľudia.
Orechy cupkajú už na zem, zo záhrad stúpa dym,
dni chladnú ako láska – jeseň sa prikráda z lesného prútia,
treba sa pohnúť z mesta k chodníkom slnečným:
veď vonku po briežkoch sa zrelé vinohrady krútia
a škorce už sa od hája k nim ženú sviežim povetrím.