Ak by ste v minulosti vyslovili v Skalici priezvisko Hertl, ozvali by sa neuveriteľne zástupcovia až troch cirkví – jeho nositeľmi boli nielen katolíci a evanjelici, ale v 18. storočí i židia. V roku 1995 pri sčítaní obyvateľstva na Slovensku bolo s priezviskom Hert/Hertlová celkom 54 mužov a 56 žien. V Skalici ho nosilo 26 mužov, pričom sa vyskytovalo aj v ďalších 15 slovenských lokalitách, ale v minimálnych počtoch. Žien s priezviskom Hertlová v Skalici bolo 21 a lokalít, kde sa vôbec priezvisko na Slovensku vyskytovalo bolo 19. Priezvisko patrí v Skalici medzi najpočetnejšie aj v súčasnosti. Dnes sa priezviskom Hertl/Hertlová môže v Skalici popýšiť 24 mužov a 30 žien. V Českej republike je počet Hertlovcov okolo 528 (z toho 238 mužov a 290 žien).
Pokiaľ je známe, pôvodom priezviska Hertl sa ešte nikto nezaoberal. Predpokladám, že priezvisko vzniklo z nemeckého starého krstného mena Hartmann, ktoré sa bežne používalo v stredovekom Nemecku. Vo význame bol Hartmann „tvrdý“, alebo „silný muž“, no v južnej nemecky hovoriacej oblasti slovo „tvrdý“ znamená niečo ako „les“. To sa odrazilo aj v miestnych geografických názvoch ako Harthof, či Am Hart. Varianty mena sú Hartel, Haertel, Härtel, Hertel, Hertell a iné. Hartmann bolo, teda, najskôr krstné meno a neskôr sa etablovalo ako priezvisko, ktoré „prischlo“ mužovi, žijúcemu pri lese alebo v lese a z tohto potom vznikli pravdepodobne i jeho kratšie verzie.
Priezvisko Hertl sa prvýkrát objavilo v skalických matrikách 4. 2. 1681, kedy sa v Skalici ženil Vavrinec (Laurentius) Hertl z Predmestia (Suburbanus) a bral si za manželku Annu, dcéru Jána Sladíka, takisto z Predmestia. Narodili sa im deti Ján (*1682), Kristína (*1686), Michal (*1689), Ján (*1692), Andrej (*1696) a Katarína (*1699). Keď sa v roku 1719 vydávala Vavrincova dcéra Kristína za Tomáša Pardubského, farár oboch označil za „arciheretikov“, čiže vyznávačov Lutherovho učenia. V roku 1699 sa objavuje v Skalici Gašpar Hertl, ktorému sa 22. 11. 1699 narodil syn Michal.
Ďalším členom Hertlovského rodu bol Václav Hertl. Jeho syn Ignác (*1. 1. 1702) mal ako krstných rodičov honorabilitu (šľachticov) Jána Pográniho a Františka Vajayho s manželkou Annou Korontályovou. V akom vzťahu bol otec Ignáca s týmito šľachticmi sme nezistili, avšak riešil magistrát, takže predpokladáme, že im robil minimálne správcu niektorých majetkov. Ignác Hertl sa nakoniec stal študovaným človekom. Biografické slovníky o ňom hovoria, že bol slovenským matematikom a filozofom. Chybne však udávajú dátum jeho narodenia v Skalici na rok 1703.
Vypracoval sa na profesora matematiky a pôsobil na viacerých jezuitských kolégiách a univerzitách (v Trnave, Budíne, Košiciach). Neskôr pôsobil ako vojenský kňaz. V roku 1753 vydal učebnicu aritmetiky a algebry, v ktorej sa zmieňuje aj o základoch astronómie. Zomrel v maďarskom Kőszegu v roku 1775. Ako sme už spomenuli, na začiatku sa priezvisko Hertl vyskytovalo v Skalici nielen u katolíkov, ale v 18. storočí aj v židovskej komunite. V roku 1741 obývali židia takmer štvrtinu mesta a tak, ako to v histórii bolo všade, nevraživosť voči židom bola na dennom poriadku. Napriek rôznym obmedzeniam sa im však darilo etablovať i v Skalici. Mesto sa ich snažilo vypovedať a nariadilo, aby okrem piatich (medzi nimi sa vyskytuje aj priezvisko Hertl) odišli do 15 dní z mesta, čo sa však neuskutočnilo. V 18. storočí sa v Skalici narodilo asi 50 detí do rodín Hertlovcov. Do tohto počtu nerátame židovské deti, lebo matriky židovskej komunity sa nezachovali.
Čo sa týka evanjelikov, známy je luterán Ján Hertl (*1692) z Horného majera, s veľkou pravdepodobnosťou syn vyššie spomenutého Vavrinca. Jánovi sa narodili synovia Ján (*21. 10. 1733) a Juraj (*11. 4. 1744), „zakladatelia“ evanjelických rodových vetiev Hertlovcov. Juraj Hertl sa 17. 1. 1769 oženil s evanjeličkou Marínou, rod. Machálkovou. 2. júna 1793 bolo na cirkevnom zhromaždení ustanovené prvé zvolené presbyterstvo ev. a. v. cirkvi v Skalici. Presbyterstvo, alebo staršovstvo, je orgánom cirkevnej správy v protestantských cirkvách.
V evanjelickej cirkvi sú presbyteri laickí zástupcovia zboru, seniorátu, či dištriktu. V roku 1803 sa stal jeho členom aj Juraj Hertl a zastupoval v ňom „Horní majíre“. Hertlovskú rodinu v skalickom presbyterstve ev. a. v. cirkvi zastupovali neskôr, v 20. storočí, aj Michal Hertl (*24. 12. 1873), ktorý bol členom presbyterstva v 30. rokoch, a Ján Hertl, člen presbyterstva v 50. rokoch 20. storočia, na zborovom konvente 13. 2. 1994 zvolený aj čestným presbyterom.
V 19. storočí sa v Skalici do širokej Hertlovskej rodiny narodilo 98 detí, a to aj evanjelikom, aj katolíkom. Do rodiny sa privydali dievčatá a ženy z mnohých skalických rodín, napríklad Beblavý, Čížek, Formánek, Hajdúch, Hránek, Kolínek, Komínek, Krivský, Kuchárek, Macháček, Machálek, Petrovič, Sedláček, Šichta, Špaček, Šúrek, Valášek, Valkovič, Vašečka a mnoho iných.
Na prelome 19. a 20. storočia patril medzi najaktívnejších v spoločenskej oblasti Ján Hertl (*29. 6. 1864), zaznamenaný medzi kortešmi Dr. Pavla Blahu pri úspešných voľbách do uhorského parlamentu v roku 1905, kedy Blaho kandidoval vo volebnom obvode Moravský Svätý Ján. Ján Hertl sa narodil v Špačinciach, pretože jeho rodiča, otec Pavel Hertl a mama Anna, rod.
Kucharíková, tam v tom čase slúžili. Napriek tomu, že boli skalickí evanjelici, dieťa krstil miestny katolícky kňaz a pravdepodobne tam i prestúpili na katolícku vieru. Ján Hertl bol v rokoch 1911 a 1912 vo výbore Katolíckeho kruhu ako zapisovateľ, a bol aj členom Pomocnej pokladnice a Gazdovského potravného spolku. Pravdepodobne ho eviduje pasové oddelenie Nitrianskej župy ako žiadateľa o pas a vycestovanie do Ameriky v roku 1914. V roku 1918 sa vrátil do Skalice legionár Pavol Hertl (*9. 3. 1889), ktorý pôsobil v Československých légiách. 8. 2. 1920 sa oženil s Máriou, rod. Vašečkovou.
Z nedávnej histórie vieme, že ako vojaci sa SNP zúčastnili, okrem iných Skaličanov, aj Ján a Imrich Hertlovci. Neskôr sa v 20. storočí do širšieho povedomia dostala Ľudmila Hertlová, ako riaditeľka 8. materskej škôlky na sídlisku SNP v rokoch 1983 až 1990. Známy je tiež Ing. František Hertl, ktorý sa stal 1. 6. 1988 riaditeľom Grafobalu. Okrem toho pôsobil aj ako tajomník poľovného združenia Zajac. Medzi verejne činných a známych Hertlovcov patril na konci 20. storočia v Skalici najmä Jozef Hertl (1946-2010). Vo februári 2003 bol na prvom zasadnutí mestského zastupiteľstva zvolený do funkcie hlavného kontrolóra mesta a túto funkciu vykonával do 24. apríla 2008. PhDr. Štefan Zajíček, predseda klubu výtvarníkov v Skalici, na neho však spomína predovšetkým ako na výtvarníka: Jozef Hertl pochádzal zo Skalice, kde po celý život aj býval a pôsobil. Azda všetci máme jeho osobu spojenú s funkciou kontrolóra mesta, s vinohradníctvom a jeho pôsobením dobrovoľného hasiča. Málo ľudí ho však vnímalo ako výtvarníka. Jeho búda sa pre nás, ostatných výtvarníkov, stala vďačným miestom našich stretnutí, okrem iného aj plných veselostí a spevu. Mal nadovšetko rád všetko skalické, od zvláštností mesta až po jeho históriu. Nie je preto divu, že jeho maliarska tvorba je venovaná najmä zobrazeniu Skalice. Rád maľoval a kreslil svoje obľúbené skalické námety rýchlo, bezprostredne, najčastejšie so zachytením krajinného motívu, či už prírodného alebo historického. Ako predseda klubu výtvarníkov bol pomerne prísny a spoľahlivý, avšak nechýbal mu zmysel pre humor. Jožko Hertl bol azda jediným členom, ktorý sa do klubu prihlásil písomne veľmi úctivým listom a tak po ukončení predsedníctva Jána Patku, bolo pre všetkých prirodzené zvoliť predsedom práve jeho. Funkciu vykonával od roku 1984 do roku 2003. Pod jeho vedením vystavoval klub okrem Slovenska i v zahraničí – v Čechách, Rakúsku, Francúzsku a iných krajinách.
V neposlednom rade sú v Skalici známi aj dvaja Petrovia, starší, otec Peter Hertl, ktorý bol v roku 1986 zakladateľom triatlonového oddielu a neskôr sa k nemu pridal syn Peter Hertl ml. Obaja sa zaslúžili o to, že Skalica má dnes pevné miesto v triatlonovom športe na Slovensku.
Mgr. Vladimír Petrovič,
genealóg a historik