Skalické ulice – Komenského

V  našej rubrike Skalické ulice predstavujeme čitateľom historické osobnosti, podľa ktorých sú pomenované ulice v  našom meste. Pokračujeme Komenského ulicou, na ktorej nájdeme aj niekdajšiu budovu skalického zboru Jednoty bratskej spolu s  bratskou školou.

Prečo si Skaličania uctili práve Jana Amosa Komenského, rodáka z južnej Moravy? Jan Amos Komenský (29. marca 1592 – 15. novembra 1670, Amsterdam), učiteľ národov európskeho rozmeru, navštívil totiž Skalicu v predvečer Veľkej noci roku 1650, ktorá vtedy pripadla na 17. a  18. apríla. Mesto so svojím asi tristočlenným zborom Jednoty bratskej bolo Komenského prvou zastávkou na ceste po bratských zboroch na Slovensku.

V  skalickom prostredí strávil takmer celý veľkonočný týždeň, vyplnený posviackou zborového domu, ordináciou správcu skalického zboru, Fulnečana Jana Chodníčka za seniora a každodennými poradami s členmi synody. Komenský prešiel (ako sa píše v knihe Pavla Dinku: Skalica a  Skaličania v  literatúre) Sudoměřický potok, oddeľujúci nielen skalický a sudoměřický chotár, ale i Uhorské kráľovstvo od Moravského markgrófstva. Pred jeho zrakmi sa črtali tvary najvýznamnejších budov slobodného kráľovského mesta Skalice. Keď zazrel pri kríži na Kráľovskej hradskej zo Sudoměříc do Skalice jej pôvabnú panorámu, zaiste rozmýšľal o  tom, ktorá z  nich patrí bratskému zboru, jedinému plnoprávne organizovanému zboru v  celej Nitrianskej stolici a  prvému útočisku pobielohorských vyhnancov už od roku 1625, keď do mesta zavítala za podpory Karola st. zo Žerotína, mocného suseda Skalice, skupina 26 protestantských kazateľov. Postupne za nimi prichádzali ďalší príslušníci bratskej inteligencie, niektorí šľachtici a  nadovšetko podnikaví remeselníci, zväčša súkenníci a  tkáči, ktorí sa čoskoro zaslúžili o  rozkvet početných skalických cechov. Strediskom kultúrneho a  spoločenského života skalických bratov bol ich „zbor“ v  Súkenníckej, dnes Komenského ulici. V Skalici ho spolu s Chodníčkom vítali Jakub Prácheňský, Jan Spiridion, Jan Záhorovský a Jan Červenka. „Vošli do Chodníčkovho bytu, tešili sa ako opustené deti, ktoré vítajú po dlhom čase svojho otca, oznamovali, kto všetko príde na zajtrajšiu slávnosť, koho čakajú, informovali o  stavbe, o  okolitých zboroch. Pribúdali hostia aj otázky.“

Na stretnutie v  Skalici spomína Komenský s  dojatím v  liste napísanom o  dva mesiace neskôr do Gdanska takto: „… slávili sme veľkonočné sviatky s  jasotom i  slzami za neočakávaného zhromaždenia sa tých, z veľkej časti z Moravy, čo ešte nesklonili svoje kolená pred Bálom, alebo ak zmietaní nedávnou búrkou prenasledovaní odpadli, vzmužili sa a prišli…“ Komenský udržiaval veľmi čulé styky so skalickými bratmi ešte pred svojou návštevou v  meste, osobitne s  rodinou Sekuriusovcov. Nesmierne mu ležal na srdci predovšetkým osud Petra Sekuriusa, kazateľa v Skalici, syna jeho vzácneho priateľa Wolfganga. Peter chcel pre biedu z  mesta odísť. Komenský mu napísal začiatkom roka 1649 z Lešna ostrý, ale súčasne i povzbudzujúci list, v  ktorom ho prosí, aby v meste ostal.