Skalické ulice – Lichardova

V rubrike Skalické ulice čitateľom predstavujeme historické osobnosti, podľa ktorých sú pomenované ulice v našom meste. Dnes pokračujeme ulicou Daniela Gabriela Licharda, zakladateľa časopisu Obzor, na vydávanie ktorého nadväzuje od vlaňajška náš redakčný kolektív.

D. G. Lichard (17. 1. 1812, Slovenská Ľupča – 17. 11. 1882, Skalica), nestor slovenskej ľudovo-výchovnej publicistiky, pôsobil po absolvovaní známeho bratislavského lýcea a teologického štúdia vo Viedni najprv ako kazateľ v gemerskej obci Ochtiná, neskôr ako profesor na banskoštiavnickom lýceu. Práve tam prejavil záujem stať sa evanjelickým kazateľom v Skalici.
Priazeň Skaličanov získal Lichardovi list profesora modranského gymnázia Karola Štúra, staršieho brata Ľudovíta Štúra, v ktorom 21. júna 1844 o Lichardovi, ako o jednom zo siedmich uchádzačov o skalickú faru, napísal: „Tento muž vyniká nad mnohých iných nielen čistotou života, priamou a úprimnou povahou, počestnosťou a veľmi ušľachtilým správaním sa, ale i hlbokým vzdelaním a vedeckým úsilím, takže sa stal slávnym a všeobecne známym aj svo­jimi viacerými literárnymi dielami.“

Skalica, kde už osemdesiat rokov prosperovala kníhtlačiareň Škarniclovcov, splnila všetky Lichardove očakávania. Našiel v nej i obetavú družku života Kristínu z rozvetvenej rodiny Vrchovských. Veno manželky umožnilo Lichardovi rozvinúť bohatú publicistickú činnosť.  Už prvý ročník Domovej pokladnice v roku 1847 bol vydareným pokusom o sústavné popularizovanie vedeckých poznatkov a spolu s ďalšími ročníkmi (1848 – 1851 a 1863 – 1864) sa stal akousi encyklopédiou základných prírodovedeckých poznatkov. Zároveň sa pustil aj do vydávania týždenníka Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život. Ich 26 čísiel z roku 1848 sa stalo zrkadlom jeho úsilia o syntézu národnopolitického programu štúrovcov so sociálnymi túžbami ľudu. Koncom septembra 1848 prestali však vychádzať v dôsledku udalostí uhorského povstania, ktorých obeťou sa mal stať aj Lichard. Pred obesením ho zachránil príchod generála B. Šimunića do Skalice. Medzitým sa vzdal skalickej fary v prospech svojho brata Ľudovíta a začal vydávať politické noviny Slovenský pozorník s hospodárskou prílohou Žitva. Po siedmich číslach noviny zanikli, lebo Lichard sa odsťahoval na trinásť rokov do Viedne, aby redigoval úradné viedenské Slovenské noviny. Po ich zastavení koncom roka 1861 Lichard natrvalo zakotvil v Skalici. A tu sa vzápätí rozhodol vydávať každých desať dní časopis Obzor. Ním, ako Hviezdoslavom ospievaný „dobrých živlov tovariš, prírody – panny šťastný milovník“, korunoval svoju obrovskú ľudovýchovnú činnosť, prekračujúcu svojím dosahom široko-ďaleko hranice Záhoria, predostrúc tak celému Slovensku v zmysle Hviezdoslavovej ódy „pred zrakom Obzor ako rozkrídlenú by veleknihu božských poučiek“. K tomuto riskantnému kroku sa odvážil v pevnom presvedčení, že „ … drahý národ náš nenie viac mŕtvola; on je národ prebudený, ktorý aj zakladaním Matice nad všetko očakávanie dosvedčil, že žije a žiť chce“.

Zdroj: internet

Na podnet banskobystrického biskupa Štefana Moyzesa a superintendenta Karola Kuzmányho prevzal na seba zodpovednú úlohu redigovať prírodovedný oddiel prvého slovenského vedeckého časopisu Letopis Matice slovenskej, vychádzajúceho v Skalici. Z dvadsiatich ročníkov Obzoru, ktorý je dodnes jedinečným prameňom našich vedomostí o hospodárskom živote a rozvoji techniky na Slovensku v minulom storočí, vytvoril Lichard hotovú encyklopédiu ekonomických a prírodovedných poznatkov. Veľkej popularite sa tešili Lichardove úvodníky, ktoré sústavne podávali prehľad o hospodárskej situácii v celej krajine. Nadovšetko pohotovo a so zápalom šíril v Obzore družstevné myšlienky, pod vplyvom ktorých sa rodili nové svojpomocné spolky. Z nich mu najviac k srdcu prirástla Pomocná pokladnica v Skalici. Jej výbor uctil si pamiatku D. G. Licharda, svojho zakladateľa a predsedu, keď mu vyrazila smrť pero z ruky týmito slovami: „Meno a pamiatka drahého, nezapomenuteľného predsedu nášho, bl. p. Daniela Licharda, skvieť sa bude uprostred nás a nevyhasne nikdy zo sŕdc našich, áno, i potomci naši ešte s úctou spomínať a požehnávať budú prach jeho! Večná mu pamäť!“

Pavol Dinka
Pozn.: Spracované podľa knihy Pavla Dinku František Buchta – Skalica a Záhorie