Foto: internet
Ľudovít Štúr ( ⃰⃰ 28. 10. 1815, Uhrovec – † 12. 1. 1856, Modra), národný buditeľ, kodifikátor spisovnej slovenčiny, politik, filozof, historik, jazykovedec, spisovateľ, básnik, publicista, redaktor a pedagóg, patrí medzi ikony slovenských národných dejín. O jeho živote a práci, o nezameniteľnom prínose pre povznesenie Slovákov sa každý z nás dozvedá už v školských laviciach. Preto sa v tomto krátkom životopisnom náčrte sústredíme predovšetkým na Štúrove vzťahy a styky s významnými skalickými rodákmi a osobnosťami, ktoré v tom čase pôsobili v Skalici.
Výrazný vplyv na formovanie mladého Ľudovíta Štúra mal nepochybne Leopold Pec (Petz, 1794 – 1840), Skaličan, profesor v Rábe (Györi), estét, filozof, historik, ktorý v ňom, vtedy ešte dvanásťročnom mládencovi, roznietil lásku k dejinám slovanských národov a najviac sa zaslúžil o plné rozvinutie jeho národného uvedomenia. Po návrate do Bratislavy Štúr nadviazal veľmi úzke kontakty s ďalším Skaličanom Alexandrom Boleslavom Vrchovským (1812 – 1865), s ktorým zakladal na bratislavskom lýceu Spoločnosť česko-slovenskú, pokrokové hnutie slovenskej mládeže a inteligencie. Štúr mu dokonca v roku 1836 venoval báseň Boleslavínovi (Boleslavíne, pomníš na ta léta, / kdy jsme pod lipou spolu sedávali / a z lípy stínu do šíreho světa, / jak se otáčí, hemží, patřívali?), kde lipa symbolizuje lýceum. Zobrazil v nej ťažkú situáciu národného života a súčasne vykreslil portrét Vrchovského ako pevného, k pomoci vždy pohotového muža a až na smrť verného priateľa. Ochrannú ruku nad Štúrom držal i evanjelický kazateľ, senior Štefa Ďuga (1774 – 1836), štedrý mecén a priateľ štúrovcov – pri jeho úmrtí sa s ním Štúr lúčil Trúchlospevom …: Místo mi prv přemilé? Ach, ono jest Skalice! / Tam, synové přemilí, Ďuga navždy, mi navždy zaniknul! / Podporu mou pevnou již hrobu temno kryje. / Vám se pomoc ztratila v daleké světy, teď se ujímat / kdož bude vás? Smutná, ach, co si máti počít!
Nesmieme zabudnúť ani na rovnako štedrého Pavla Mazúra (1811 – 1875), vzdelaného Skaličana, správcu majetkov grófa Pálfiho v Stupave, člena deputácie (spolu so Štúrom a Hurbanom), ktorá v roku 1846 prišla do Viedne so žiadosťou o potvrdenie spolku Tatrín. Prichodí spomenúť aj Jozefa Podhradského (1823 – 1915), skalického rodáka, jedného z najmladších štúrovcov, spisovateľa, dramatika, žurnalistu a pedagóga, ktorého Štúr neobyčajne nadchol práve na bratislavskom lýceu. Neskôr počas pobytu v Srbsku o ňom napísal článok s názvom Združenie slovenskej mládeže v Bratislave pod vedením Ľudovíta Štúra v roku 1840, v ktorom okrem iného uviedol: „Štúr vedel vychovávať z mládeže samostatné charaktery, vedel ju podnietiť a usmerniť na duševnú prácu a čo je najnaliehavejšie, mládeži sa páčila tá práca.“
Ako vidieť, Ľudovít Štúr našiel veľa podporovateľov a stúpencov na Záhorí, najmä však v Skalici. Osobitne si cenil i činnosť skalickej Škarniclovskej tlačiarne, predchodcu dnešných Západoslovenských tlačiarní. Vďaka svojej rozsiahlej činnosti „na roli dedičnej“ a širokej spolupráci so vzdelancami zo všetkých kútov Slovenska sa stal najvýznamnejším predstaviteľom slovenského národného života a vedúcou osobnosťou národného obrodenia v polovici 19. storočia.
Po zásluhe mu preto patrí miesto na najvyššom piedestáli našej novodobej histórie.