Som typicky činžiakové decko. Keď som sa vydala za svojho muža, veľmi som sa tešila, že sa presťahujeme na dom. Na dome budem zažívať to, čo som zažívala ako dieťa u starej mamy. Veľa priateľov, ktorých mali starí rodičia, veľa domácich maškarných plesov, osláv, debatných večerov na lavičke pred domom. Musela som si pár rokov počkať, ale…
Toto leto sa to stalo. Na konci našej záhrady sme objavili nových susedov. A hneď dve rodinky. Naše deti sa spolu chceli hrávať, a tak objavili čaro v preskakovaní plota. Úplne rovnako, ako keď som bola dieťa ja. Krása.
Leto rýchlo ubehlo a jeseň zahnala deti tráviť viac času do domu. Z dvora sa už neozýval výskot detí. O to viac nás prekvapilo, keď sme prvú adventnú nedeľu, skoro ráno, našli na plote visieť balíček s krásnym odkazom: „Dobré ráno susedia, prajeme vám dobrú chuť a krásny začiatok adventu“. Náš sused ráno vstal, zašiel do pekárne a nakúpil pečivo, ktoré potom so svojou ženou nabalili do balíčkov a poroznášali po susedoch a kamarátoch. Bože, také krásne gesto, hovorili sme si s mojím mužom.
Dostali sme pozvánku s inštrukciami, aby naše deti (spolu s nami) priniesli na „Vianočné trhy vo dvorku“ niečo, čo sami vyrobia. Deti dostanú svoj stánok, kde budú môcť výrobky predávať. Stánok si vyzdobia príslušným transparentom, aby boli ako praví jarmočníci. Nielenže si sami zarobia peniaze, ale tiež okúsia, aké to je, byť naozajstným jarmočníkom.
A že to bola paráda! Dospeláci pripravili stánky s občerstvením, predbiehali sa, kto má čo lepšie. Či je lepšia susedova kapustnica alebo susedova cigánska. Jedlo si medzi sebou darovali, ale tvárili sa zapálenejšie ako ktorýkoľvek stredoveký jarmočník, aby okoloidúci ochutnal práve ich špecialitu a „predali“ jej čo najviac. Domáci si pripravili špeciálne hudobno-tanečné vystúpenie a v jeho závere vyzvali všetkých susedov a kamarátov k tancu. Všetci jarmočníci boli prevelice spokojní, lebo tak rýchlo vypredaný tovar nebol nikde na svete. Ďakujeme susedia a kamaráti za to, že ste, a za to, že sa máme. 🙂