Articles by Eva Fordinálová

Čakám, že hviezdy skĺznu z neba po Mliečnej dráhe z nočných tiem, aj keď sto svetelných rokov treba, kým dorazia na našu zem, čakám, že náš svet rozorvaný, vyprahnutý a znavený ožije znovu v Božej dlani, opäť sa na […]

Z dráždivej vône nádeje sa vo mne krídla nepokojne chvejú, ako keď vánok k včelám priveje z agátov pozdrav medového peľu a v prvom jarnom daždi aleje sa ako struny z neho rozoznejú, aj vo mne už len z vône nádeje […]

Opäť sa mi dážď privráva a čosi dávne pripomína. Tratia sa snehy, mizne zima, zo srdca stiekla únava. Však čo tam na dne zostáva ako kal v čistej duši vína? Za kým žiaľ? Už si nespomínam. Ty […]

Kdo zmúdrí z ľudskéj boľesťi, je múdrí, a pokoj je v ňom stály hosť. A jeho sprievodkyne sú tri: statočnosť, cnosť a láskavosť. Hoci ich chráni v svojom vnútri, pre všekých je v ňom miesta dosť. Kdo zmúdrí z ľudskéj boľesťi, je múdrí […]

Vesmírna krehká krása ! Hviezdny roj vločiek iskrivých tak mrazí, že až dá sa do dlaní chytiť vlastný dych. Nad snežné pláne belší stúpa do zimných priestranstiev a v úzkych hrdlách jelší uviazala miazga ako […]

Padajú na mňa žlté slzy briez, len ja tie svoje v skrýši srdca nesiem. Premýšľam včera, myslím na to dnes, že hoci iba drobné ušli sa mi z mála, aká dlhá by musela byť jeseň, aby som […]