V duchovnom živote slovenského národa je až do dnešných čias zreteľne cítiť vzácny vklad misijného pôsobenia svätcov Cyrila a Metoda na našom území v období Veľkej Moravy. Vrúcna vnútorná prežiarenosť viery v Boha – nie ako trestajúceho monarchu, ale láskavého Otca, rovnako spravodlivého ako milujúceho, sa preniesla do našich duší, ba priam do genetického kódu našich predkov. Viera v konečnú božiu spravodlivosť a vnútorné prežívanie oddanosti univerzálnym zákonom pokoja, harmónie a odpúšťania nepriateľom, nás sprevádzala celou našou históriou ako vyšší princíp mravnosti. Cyrilometodské dedičstvo v našich predkoch pretrvávalo ako zmysel pre spravodlivosť – vo vzťahu k sebe aj iným – preniklo aj do našej ľudovej a umeleckej literatúry, ako výraz národného povedomia, a stalo sa naším historickým dedičstvom.
Odchovaní cyrilometodským dedičstvom sa usilujeme zdôrazniť nadradenosť duchovných kvalít nad hmotnými. Nepovažujme za svoju slabosť to, čo je našou najväčšou prednosťou – schopnosť chápať a odpúšťať. V aktivite, orientácii na činorodú prácu, je hybným impulzom smerovania nášho národa a jeho viery v spravodlivosť. Lenže, ak sa chceme úprimne usilovať zmeniť charakter sveta brutality a násilia, čiže vlády hmoty – „zlatého teľaťa“ – nad svetom duchovna, zjednocujúcej sily a tolerancie, musíme nevyhnutne zmeniť aj charakter interpretácie dejín. Vklad národov sa nesmie hodnotiť rozsahom podmanených území, dobyvateľskou aroganciou. Treba ho vymeniť za konštruktívnosť – schopnosť tvorivej práce – a lásky k slobode, ako ochrany vybudovaných výsledkov. Potom zaraz vynikne náš podiel na humanizačnom dozrievaní ľudstva. Naše cyrilometodské dedičstvo v nás.
Lenže, kým civilizačný cyklus duchovna skutočne príde, musíme trvať na našom základnom dejinnom odkaze – spravodlivosti. Tu niet z čoho upúšťať a niet kam ustupovať. Žiadame iba to, čo je spravodlivé, cudzie nechceme, avšak svoje sme povinní brániť a zveľaďovať, konštruktívnou prácou pre budúcnosť. Sme povinní svojou pevnosťou v základných zásadách viery presviedčať svet, že toleranciu nemožno považovať za prejav slabosti, mierumilovnosť za prejav nedostatku odvahy – že ide o vyšší stupeň duchovnej zrelosti a mravnosti. Treba cyrilometodské dedičstvo v nás predostrieť svetu, ponúknuť ako záchranný pás!