„Nehovor, že si vykonal, nehovor, že vykonáš! Nech za teba hovoria skutky!“
(J. A. Komenský)
Znechutená sústavnými kauzami so skutočne vynaliezavými názvami, pri lapaní a následnom prepúšťaní vinníkov, aby ich vzápätí polícia nanovo zlapala, o podplácaní „kajúcnikov“, ktorí zapredávajú svoju dušu pre falošné svedectvá, presýtená sofistickými klamstvami o právnom štáte, spomenula som si na verše Rimmy Kazakovovej:
„Prejde i to, čas pozametá,
um zbaví vecí zbytočných.
Osamela som tohto leta
samotou rastlinstva a kníh.
V tých nekonečných chvíľach zmätku
prežívala som trpkosť tráum
a pobadala márnosť všetku
a nezmyselnosť mnohých drám.“
Áno, aj ja som tohto leta osamela samotou rastlinstva a kníh. Čas prelustruje hodnotu jednoty slov a činov: prázdne plevy odplaví, zlaté zrná zostávajú. Vo svojej „samote rastlinstva a kníh“ som si vybrala Rady múdrych a výber som ponechala náhode. Strafila som sa: „Najúčinnejším prostriedkom zo všetkých prostriedkov je láska k vlasti, lebo každý občan je cnostný, ak sa úplne zhoduje jeho súkromná vôľa s obecnou vôľou, a každý chce rád to, čo chcú ľudia, ktorých miluje. Najväčšie zázraky cnosti boli vyvolané láskou k vlasti.“ (J. J. Rousseau.) A: „Hlavným záujmom a zároveň nevyhnutnou povinnosťou toho, kto vládne, je dodržiavanie zákonov, ktorých sám je sluhom, nie sudcom. Na dodržiavaní zákonov sa má zakladať celá moc vlády, pretože pekné je vládnuť iba vtedy, ak tí, ktorí nás poslúchajú, si nás zároveň môžu vážiť.“ (Tenže) „Štátu a národu preukážete najväčšiu službu, ak pozdvihnete nie strechy domov, ale duše občanov, lebo je lepšie, ak veľké duše prebývajú v malých domoch, ako keby nízke duše číhali v príbytkoch veľkých.“ (Epiktetos) „Česť a cena života spočíva jedine v tom, ak zasvätíme svoje činy a myšlienky veľkému podujatiu, s ktorým sa môžeme plne stotožniť.“ (M. Dron). „Kto veľa hovorí, zriedka uskutočňuje svoje slová. Múdry človek sa vždy bojí, aby jeho slová nepredstihovali jeho skutky.“ (Konfucius)
Pookriala som. Netreba rezignovať. Aj malý čin pre vlasť je väčší ako neplodné reči.
Eva Fordinálová