Moji kamaráďi ribári

Začína ribárská sezóna a tak, ked nemožu večer zaspat, aspoň spomínám na mojich dvoch velice dobrích kamarádú ribárú.

Stana Geher jezďil do našeho mjesta jak strojvedúci (mašinfíra) z Veselá nad Moravú a Venda Horňáček robil v Grafobali u stroja. Občas sme si zatelefonovali, dohodli sa a išli chitat ribi. Okrem teho, že nekedi sa aj neco chiťí, časťejší sa tam stávajú fšelijaké zážitki a srandi. Chitávali sme na uďice vedlá sebja na Lipje, co je mrtvé rameno Moravi. Stana bil dost nešikovní a často pri nahazování buď zavaďil za sebú o strom, alebo to nahoďil až na druhí brech, utrhel silon a Venda mu potom navazoval noví háček. Ale Staňa zas mjel pri tem fšeckém aj šťesťí. Tak ráz na Lipje chiťil krásneho kapra šupináča. Pamatuju sa, že mjel pres 70 centimetru. Ked mu ho Venda vitáhel z vody a dával do kesera (síťka na uchování živej ribi ve voďe), tak mu povidal: „Stano, mjel bi sis kúpit noví keser, máš ho roztrhaní jak ďecká pudlo. Ráz ťi vječí riba sebú mrskne, síťku roztrhne a bude fuč!“ A tak sa aj stalo. Bilo to ftedi srandi a smíchu. Kapr sebú mrskel pri vytahování z vodi, ked sme sa brali dom, síťku ešte vjec roztrhel a už ho nebilo. Tak sme mu k smaženému kaprovi zaželali dobrú chuť. Staňa si neskúr nový keser kúpil, ale potom sa mu zas nejakú chvílu tak nedarilo.

No, na ribách je to pri chitání všelijaké. Záleží hodňe na počasí, na tem, jak pri Hodoníňe zdvihnú alebo spustá stavidlo, či je to ráno alebo večer, či fúká, ale aj či má ribár šťestí alebo jak sa ríka smolu. Je ale zaujímavé, že dvá ribári chitajú pjet metrú ot sebja a jeden má každú chvílu zábjer, aj chití mírového, a druhému sa štupl na uďici za celí večer aňi nepohne.

Já ešťe občas na ribi chodím, ale sám. To uš ale bez tích dvoch mojích kamarádú neňi ono. No, aj tak je to ale hlavňe o tem, abi si človjek f príroďe pri počúvaňí spjevu ftákú, alebo pri kvákaňí žab, odpočinul a na chvílu zapomjel na ten uponáhlaní život, plní povinností a starostí. Aspoň sa tam nadíchá čistého vzduchu a je mu chvílu lepší jak v mjesťe alebo doma. Príroda je príroda.

Píšu enom to, co sem v živoťe viďel, čul a zažil!

Miloslav Tomšej, st.
Skaličan ťelem aj dušú