Stáva sa, že podľahneme skepse a celkovému rozčarovaniu zo života a ľudí. Vidí sa nám, že celé spoločenstvo je budované iba na pokusoch podviesť jeden druhého a že vôkol nás niet statočného človeka.
Možno sme v krátkom časovom rozpätí natrafili na zopár takýchto jednotlivcov. Ale možno, že naše kritériá sú príliš náročné, že hľadáme skôr človeka ideálneho – a nik tieto normy nespĺňa. Lenže ideál nájdeme až v ideáli ideálov – Bohu. My sa iba usilujeme v lepších prípadoch pochopiť, čo všetko ideál obsahuje, a pokúšame sa naň nasmerovať najlepšiu čiastku zo svojej všednosti.
Aj to je náročné – ale táto námaha by nás mohla nasmerovať k reálnejšiemu pohľaduokolo seba. A objavíme spoločenstvo i keď nie ideálnych, ale statočných ľudí. Statoční ľudia sú obyčajní, cudzie sú im škandály a lacná popularita. Ich rečou sú činy, ich slovo má hodnotu činu. Sú to ľudia konštruktívnej práce, spoľahliví, ktorí svojho blížneho posudzujú ako seba samého.
Jednoducho sú, pracujú, hnevá ich nespravodlivosť a lajdáctvo, teší ich kus kvalitne vykonanej práce. Ak treba, nájdu pre človeka dobré slovo, ak treba – kus chleba, ak treba – darujú krv, ponadávajú i zaspievajú si. Meradlom im je vlastné svedomie, nie hmotný úspech susedov. Prehovoria vtedy, keď je to potrebné. A zastanú sa tých, ktorí to potrebujú.
Statoční ľudia nie sú žiadni anjeli, ničím na seba neupozorňujú, iba ak tým, že im možno úplne dôverovať. Preto oni potrebujú čas na nových ľudí, aby ich spoznali podľa práce, a ľudia potrebujú čas, aby ich spoznali. Pretože na prejavenie sa v činoch je čas potrebný. Nie sú bez chýb, ale sú úprimní a čestní. Statoční ľudia sú všetci, ktorí veria v čestnosť, veria v lásku k blížnemu. Veď čo iné je láska, ak nie služba, ak nie pripravenosť pomáhať tým, ktorí pomoc naozaj potrebujú?
Rozhliadnime sa pozornejšie vôkol seba! Optika často závisí od toho, čo chceme vidieť. Pozerajme sa chápavými očami. Objavíme statočnú väčšinu.