Tento rok je zase volebný. Komunálny. A tak ako občiansky mesačník cítime povinnosť venovať svoju pozornosť všetkému, čo sa volieb v našom meste týka a čo zaujíma ľudí.
Sme to my všetci, kto sa staneme pre ten akt voličmi. V minulom čísle sme sa venovali volebným obvodom, ich rozdeleniu a hľadaniu ideálneho počtu. Dnes sa zameriame na otázku, v ktorých obvodoch kandiáti kandidujú.
Myslíte si (logicky), že kandidáti môžu kandidovať len v obvode, v ktorom majú trvalé bydlisko? Mýlite sa. Zákon kandidátovi umožňuje, aby si obvod pre svoju kandidatúru zvolil. Podmienkou je len, že má trvalé bydlisko v danom meste. V Skalici po voľbách 2010 i po voľbách 2014 máme 2 poslancov, ktorí mali trvalé bydlisko inde, než kandidovali. V roku 2010 kandidovalo 69 kandidátov, z toho 12 malo bydlisko v inom volebnom obvode, a v roku 2014 bolo 68 kandidátov a z toho už mali bydlisko inde 16-ti. Samozrejme, zákon to umožňuje. Nás a našich čitateľov však zaujímajú dôvody.
KANDIDUJEM TAM, KDE TO POZNÁM
Kandidát chce kandidovať za obvod, ktorý dobre pozná, a nemusí tam mať bydlisko (napríklad sa medzičasom presťahoval do novej časti Skalice, kde problémy pozná menej). Poslanec by však mal z vyššieho princípu zastupovať záujmy všetkych Skaličanov a nie protežovať iba určitú časť. Väčšina otázok, ktoré sa na zastupiteľstve riešia, sa i tak netýka obvodov, ale celej Skalice (rozpočty, doprava, územné plány, kúpaliská, športoviská a iné). Z tohto pohľadu sa môže javiť, že výber obvodu a trvalé bydlisko kandidáta nemá spravodlivé riešenie, a potom to netreba riešiť. Dôležitejšie je, aby sme volili ľudí vzdelaných a so všeobecným prehľadom.
KANDIDUJEM TAM, KDE MA POZNAJÚ
Kandidát chce kandidovať tam, kde ho poznajú a kde má väčšiu šancu na zvolenie. Táto „migrácia kandidátov“ v kombinácii s možnosťou vybrať si až z piatich obvodov ponúka pomerne slušnú možnosť „matematických počtov“ s voličskými hlasmi. Opäť sme pri probléme, že takto výsledky volieb úplne nekopírujú nálady a potreby občanov.
A ČO OBČAN VERSUS KANDIDÁT?
Nájsť spravodlivé riešenie pre všetky strany a prípady je skutočne ťažké. Čo tak pozvať si na pomoc už spomínaný vyšší princíp? Rovnaké právo pre občana i kandidáta. Už v zákone totiž nájdeme nerovnováhu – kandidát si obvod vyberá, no občan si volebný obvod zvoliť nemôže. A kvôli voľbám sa asi sťahovať nebude. Občan musí teda voliť z kandidátov v obvode podľa svojho trvalého bydliska. Možno by však chcel dať svoj hlas kandidátovi, ktorému dôveruje, no ten kandiduje inde…
Litera zákona je pri súčasnom stave dodržaná, ale čo rovnosť možností? Neostáva nám iné, ako apelovať na spoločnosť – keď už na rovnosť možností nepamätá zákon, nemal by na ňu pamätať aspoň kandidát? No to už bude ale na vedomí a svedomí každého z nich.