Kultúra a umenie

Do vlajúcich vlasov a na ramienka brezy zleteli oddýchnuť si hviezdy cez veterné diale, nebu a Zeme na pomedzí. Sestričky, vezmete ma so sebou, keď pôjdete zas ďalej po dlhej zimnej Božej magistrále?

Zo sivej čriedy skraja oblohy vybehli k stredu biele baránky, tak nízko, že im takmer vidno na nohy, tak nízko, že mi takmer vbehli do bránky. Bielo a modro na nebi, bielo a modro vo mne tiež. Duša […]

Dozrel čas, viem, Pane! Čaká nás zrátanie. Pŕchne les, záhrada; vo mne tiež opadá za listom ďalší list. Mám čisto. Môžem ísť!

Už doznievajú zvony za agátmi, za vinohradmi, krovím, za riekou, za húšťou briezok, borom – kdesi ďaleko už doznievajú zvony za dažďa a za tmy. Dotĺka srdce zvonov unavených. Dotĺklo srdce zvonov, už len nemo je […]

Tichý šum rozhovorov hostí, v pohároch vonia zlatý liek z liečivých siedmich byliniek a ja mám pocit úplnosti. Tichý šum prúdov v tepnách mesta, vietor k nám nosí lupene z ryšavých záhrad jesene a vo mne spieva sladká siesta. Belasý mier sa […]

Za oknom prelieta krajina Záhoria – kadere borovíc s nitkami striebra briez; od tŕstia vo vetre beží dážď cez polia, cez piesky k jelšinám, tam ho už čaká les … Nezamením ťa za iné, ty krása drsná, […]

Keby som vedela, že na mňa myslievaš, nič ma tu nezdrží: ani hmla, ani dážď, prebehnem cez bory piesčitým chodníkom, ak túžiš po mne len – a viac už po nikom. Ak ti však nechýbam – […]

Čo v miazge sladkosť zmarí? Aká ju saje hĺbka? Z bieleho kvetu jari dozrela plánka trpká. Či stretávam ťa preto, nech môžem zistiť smutná, že nezosladla letom, že stále trpkú chuť má. Sotvačo na tom zmením. Čo […]

Mier nech ťa sprevádza! Bola som iba vlas, plavý vlas na plášti, skrútený prstienok. Zajtra, či pozajtra, skrátka, keď príde čas, niekto ho zhrnie ti z pleca i z myšlienok. Na východ, na západ, na juh i na sever […]

Klinovým písmom zrádza dážď, čo ti už asi nepoviem. Ja mlčím – a ty nevoláš – a ani neviem, či to chcem: nad túžbou rozum drží stráž. Len na oblok ti z vlhkých tiem klinovým písmom zradí dážď, […]