Kultúra a umenie

Až príde čas a vyberieš ma, Pane, z môjho milovaného Záhoria do svojej všemohúcej dlane, vylej naň celé more pokoja, miluj ho nežne – ako ja!

Na dne v tmách mora trpia perlorodky pre zrnko piesku, čo ich bodá v tele. Ich život zdá sa nenápadný, krotký, no svoju bolesť balia v perly biele. Aj medzi nami žijú perlorodky. Neláska, drsnosť páli dušou […]

Doznieva v tichu krásny koncert – a opäť bude všetko nemé. Umĺknu túžby, stíchne bolesť … Možno nám ešte dušu zavše osloví tesklivý motív molový – a potom zabudneme.

Láska čistá ako detská slza: priezračnosť a trocha soli. Zazrela som cez ňu všetky desy sveta, a tá soľ mi stále živú dušu leptá, stále ma z nej v živom srdi bolí.

Nuž tak nepíš! Medzi nami nech len ďalej diaľky iskria: hra neónov na reklamy, trolejbusy, bary, bistrá, žlté dĺžky žírnych raží, ostré piesky vedľa borov, semafory v prísnej stráži, vtáčie krídla pod oblohou, lúčne trávy za […]

Čakám, že hviezdy skĺznu z neba po Mliečnej dráhe z nočných tiem, aj keď sto svetelných rokov treba, kým dorazia na našu zem, čakám, že náš svet rozorvaný, vyprahnutý a znavený ožije znovu v Božej dlani, opäť sa na […]

Z dráždivej vône nádeje sa vo mne krídla nepokojne chvejú, ako keď vánok k včelám priveje z agátov pozdrav medového peľu a v prvom jarnom daždi aleje sa ako struny z neho rozoznejú, aj vo mne už len z vône nádeje […]

Opäť sa mi dážď privráva a čosi dávne pripomína. Tratia sa snehy, mizne zima, zo srdca stiekla únava. Však čo tam na dne zostáva ako kal v čistej duši vína? Za kým žiaľ? Už si nespomínam. Ty […]

Kdo zmúdrí z ľudskéj boľesťi, je múdrí, a pokoj je v ňom stály hosť. A jeho sprievodkyne sú tri: statočnosť, cnosť a láskavosť. Hoci ich chráni v svojom vnútri, pre všekých je v ňom miesta dosť. Kdo zmúdrí z ľudskéj boľesťi, je múdrí […]

Vesmírna krehká krása ! Hviezdny roj vločiek iskrivých tak mrazí, že až dá sa do dlaní chytiť vlastný dych. Nad snežné pláne belší stúpa do zimných priestranstiev a v úzkych hrdlách jelší uviazala miazga ako […]