Kultúra a umenie

Na sklo okna mi búcha zmoknutý vietor. Zatúžil po kútiku tepla a sucha? Oči plné sĺz. Ktovie, s kým sa cestou stretol. Budeme mlčať dvaja. Viem, že nepovie to.

Za snežným parkom, za vežiakmi spí mesto v snežnom páperí: začarované astrálnymi mágmi svetlušky snov si púšťa do dverí, blúdia mu pod mozgovou kôrou, zažiaria, zhasnú, vzplanú opäť jasavo, mestu sa vznáša z okien, ulíc, dvorov červenozlaté […]

Nezbední anjeli dáki sú veselí: driapu a celí sú v perí až po uši, dozorca serafín za kľučkou netuší, že sa mu nádvorím páperie chumelí. Zákerná mačka sa po snehu zakráda, pozorne meria pláň pohľadom jastriacim: v hoteli […]

Deň trpkým dymom štipľavie. Plameňom v hrebeni vetra praskajú hrivy hrdzavé. Všetko som do ohňa zmietla. Som plná čistého svetla.

Veterný október prehŕňa borom šticu, cestou sa chladný deň prilepil na živicu. V pazúrkoch malinčia uviazli smädné dažde, zlizujú sladkú krv po ďalšej letovražde a planá hruška má zrelých sĺz plné riasy – možno raz pôjdeme ich […]

Som pútnik. Ako dážď, čo tmou sa prikráda potajme zďaleka: hľadá, kam zložiť si v únave mokrý plášť, zaklopať na oblok, na srdce človeka. Kto mi však otvorí na plaché klopanie? Veď každý skrýva sa pred […]

Cesta zavše vedie pustatinou, vyschnutými dňami neúrody, v kraji štipľavých a teskných dymov, kadiaľ vietor v prašnom plášti chodí, a keď nás už iba vôľa nesie popri trsoch smädných tráv a lodýh, zazurčí v nás čosi ako pieseň, roztvorí zrak prameň […]

Dosť vecí som už pochopila a mnohé beriem s úsmevom. Pokojne mi krv prúdi v žilách a viem byť šťastná tam, kde som, no predsa zavše prídu chvíle, keď hnev mi v sluchách zazvoní, čertisko čierne vo mne šije, vidiac […]

Ja viem, že zavše prichádzajú dni, keď vnútri zmĺknu všetky piesne, keď v srdci sa nám vyľudní, keď hlava oťažie a klesne, keď všetky ohne povypása dážď a mysľou klope vytrvalo, keď nikoho, keď nič už nečakáš, nič, […]

Na mesto ticho popršiava, na vinohrady, polia, na bory. Za nimi tvoja múdra hlava si s dažďom šeptom hovorí aká je márna svetská sláva – veď nič trvalé netvorí, viac je, keď ticho popršiava na vinohrady, […]