Articles by Eva Fordinálová
Na prahu nového civilizačného cyklu
„Odkiaľ prichádzame? Kto sme? Kam ideme?“ Stratení vo svete i v sebe prestrašene hľadáme ľudský chodníček. Stále nástojčivejšie si kladieme otázku o zmysle života – ak máme odvahu a vnútornú vybavenosť na dešifrovanie vnútorného volania. Lenže, zatiaľ nám kód […]
Biely mier
Tie listy, ktoré sa napísať nemali a ktoré po žiali prijali nebesia, trhajú anjeli na drobné kúsočky. Z neba sa chumelí, mení sa na vločky, dozrieva na bielo a mierom zapadá v duši i v […]
Ťažko je stať sa anjelom
Rodičia mi rozveselene rozprávali príhodu: Mladý muž odvážneho zovňajšku zazvonil pri dverách s dievčenskou adresou v ruke. Kým mu mama vysvetľovala, že číslo síce súhlasí, ale v našom vchode ani v susedstve nik s takým menom nebýva, otec mu medzitým […]
Vesmírna krehká krása
Vesmírna krehká krása! Hviezdny roj vločiek iskrivých tak mrazí, že až dá sa do dlaní chytiť vlastný dych. Nad snežné pláne belší stúpa do zimných priestranstiev a v úzkych hrdlách jelší uviazla miazda ako spev. Ticha až […]
Národná pamäť
Charles Montesquieu vo svojom diele Duch zákona pripomína: „Človek, tá prispôsobivá bytosť, ktorá v spoločnosti podlieha myšlienkam a dojmom iných, je rovnako schopný spoznať svoju povahu, keď mu ju ukážeme, ako o nej úplne stratiť predstavu, ak ju […]
Najvyššia cnosť
Zlo – a jeho najmilovanejšie dieťa klamstvo – sú majstrami prevlekov. Pomocou lži sa zlo preoblieka za dobro. Prichádza s heslami slobody, istoty, spravodlivosti, prináša však závislosť, neistotu, právo iba pre silnejšieho. Najsladším lákadlom je […]
Jasná jeseň
Už spriezračneli lužné lesy – október oberá z nich zrelé lístie. Chodníkmi zrazu kráča slnko peši: sú prežiarené, svetlé, čisté, lákajú dušu plnú šťastia pustiť sa nimi vo svet iný – vo vetre sa im […]
Filmy našich životov
Hlboko ma oslovil Chaplinov výrok: „Nezabúdam, že mi na poslednom súde premietnu všetky moje filmy!“ Isteže, Chaplin myslel obsah svojho výroku veľmi osobne (alebo azda ani nie?), nie ako film života, o ktorom sa často […]